Transferové oceňovanie
Ak dve fyzické alebo právnické osoby uskutočnia transakciu a súčasne medzi nimi existuje vzťah závislosti, pravidlá transferového oceňovania sa uplatnia len pre kontrolovanú transakciu týchto závislých osôb.
Kontrolovanou transakciou sa podľa novelizovaného zákona o dani z príjmov rozumie právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami podľa § 2 písm. n) a r) zákona o dani z príjmov, pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom. Súčasne však platí, že za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku podľa § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov, a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely. Zároveň je potrebné pri posudzovaní kontrolovanej transakcie brať do úvahy skutočný obsah právneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu.
Ak dve fyzické alebo právnické osoby naplnia niektorú z definícií závislosti a súčasne uskutočnia transakciu, ktorá sa kvalifikuje ako kontrolovaná transakcia, potom uplatnenie pravidiel transferového oceňovania znamená dve základné povinnosti:
- povinnosť vyčísliť základ dane podľa § 17 ods. 5 ZDP v súlade s princípom nezávislého vzťahu a
- povinnosť viesť dokumentáciu o transferovom oceňovaní.
Je potrebné zdôrazniť, že každá závislá osoba bez rozdielu má povinnosť viesť dokumentáciu o transferovom oceňovaní o vlastných kontrolovaných transakciách. Kým rozsah dokumentácie o transferovom oceňovaní sa môže pre rôzne subjekty líšiť, všetky závislé osoby (spĺňajúce vyššie uvedené podmienky) sú bez rozdielu povinné zabezpečiť súlad transferových cien s princípom nezávislého vzťahu. To znamená, že každá takáto závislá osoba má povinnosť dbať na vyčíslenie základu dane v daňovom priznaní v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
Závislosť blízkych osôb je v zákone o dani z príjmov zakotvená s odkazom na ustanovenia § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka (č. 40/1964 Zb.). Podľa týchto definícií sa za blízku osobu považuje príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel a tiež aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
Ak dve fyzické alebo právnické osoby uskutočnia transakciu a súčasne medzi nimi neexistuje vzťah závislosti, pravidlá transferového oceňovania sa neuplatnia.